Inkretínová liečba je najnovšou skupinou liekov, ktorá sa v súčasnosti využíva v liečbe cukrovky 2. typu. Je založená na princípe, ktorý bol síce opísaný už pred asi tridsiatimi rokmi, ale prakticky sa ho podarilo aplikovať len nedávno. Využíva tzv. inkretínový efekt, čo je schopnosť organizmu vylučovať väčšie množstvo inzulínu pri príjme glukózy potravou, ako keď sa podá vnútrožilovo. Inzulín je hormón, ktorý je v našom tele mimoriadne dôležitý nielen na udržiavanie referenčných koncentrácií krvnej glukózy, ale aj na zabezpečenie potrebných funkcií buniek v organizme. Len čo sa skonzumovaná strava dostane do tráviaceho traktu, bunky tenkého čreva začnú vylučovať hormóny – inkretíny, ktoré okrem iných užitočných účinkov zabezpečia aj to, aby pankreas vylúčil potrebné množstvo inzulínu.
Najdôležitejším z týchto hormónov je GLP-1 (glucagon like peptide-1). GLP-1 navyše spomaľuje vyprázdňovanie žalúdka a znižuje chuť do jedla. Tento účinok je obzvlášť vítaný práve u pacientov s cukrovkou 2. typu, pretože väčšina má problémy s nadváhou až obezitou, a tá úzko súvisí s ďalšími, napr. kardiovaskulárnymi chorobami. Podľa údajov Národného centra zdravotníckych informácií bolo na Slovensku k 31. decembru 2008 302 361 pacientov evidovaných pre cukrovku.
Najväčším problémom účinkov GLP-1 je, že prirodzená životnosť GLP-1 v organizme je veľmi krátka, nakoľko v priebehu pár minút ho rozkladá špecifický enzým. Okrem toho u pacientov s cukrovkou je už samotné vylučovanie GLP-1 znížené. Preto sa výskum zameral na vytvorenie látok, ktoré majú rovnaké vlastnosti ako GLP-1 a sú zároveň odolné voči uvedenému enzýmu, ktorý rozkladá GLP-1. Podarilo sa vyvinúť liečivá, ktoré takéto vlastnosti majú – agonisty GLP-1 receptorov a sú už k dispozícii aj na Slovensku. Keďže sú zložené z bielkovín, ich podávanie je možné výhradne injekčne.
Prvým liekom z tejto skupiny bol exenatid, ktorý sa dostal na Slovensko v decembri 2009 a podáva sa podkožnou injekciou dvakrát denne. Ďalším je liraglutid, ktorý sa na Slovensko dostal v júni 2010 a podáva sa podkožnou injekciou raz denne. Posledným – najnovším zástupcom tejto skupiny je exenatid s predlženým uvoľňovaním (BYDUREON®, Eli Lily), ktorý prišiel na Slovensko v januári 2012 a podáva sa podkožnou injekciou 2 mg len raz za týždeň.
Liek sa nemá používať u pacientov s diabetes mellitus 1. typu alebo na liečbu diabetickej ketoacidózy, nesmie sa podávať intravenózne alebo intramuskulárne. Neodporúča sa podávať pacientom v terminálnom štádiu chronickej obličkovej choroby alebo so závažnou renálnou insuficienciou (klírens kratinínu < 30 ml/min) a u pacientov so závažnou gastrointestinálnou chorobou. V prípade podozrenia na pankreatitídu sa má liek vysadiť. U pacientov liečených exenatidom sa zaznamenal rýchly úbytok hmotnosti (v priemere 1,5 kg/týždeň), ktorý môže mať nežiaduce účinky. Po prerušení liečby môže účinok lieku pretrvávať, pretože plazmatická koncentrácia exenatidu klesá počas 10 týždňov.
Na začiatku liečby BYDUREONOM u pacientov liečených warfarínom a/alebo derivátmi kumarolu sa má monitorovať INR. Najčastejšie nežiaduce reakcie (? 5 % pacientov liečených BYDUREONOM) boli hlavne gastrointestinálneho charakteru (nevoľnosť, vracanie, hnačka a zápcha). Okrem toho sa zjavili reakcie v mieste vpichu injekcie (pruritus, nodulus, erytém), hypoglykémia (so sulfonylmočovinou) a bolesť hlavy. Po uvedení exenatidu podávaného dvakrát denne na trh bola zriedkavo hlásená akútna pankreatitída a akútne zlyhanie obličiek.
Liečba založená na účinku inkretínov prináša pacientom spoľahlivú kontrolu glykémie bez toho, aby zvyšovala riziko nepríjemnej hypoglykémie, pretože účinkuje iba vtedy, keď sú koncentrácie krvnej glukózy vysoké. Ďalším vítaným efektom je možnosť zníženia hmotnosti.
Böhmová
