Čo je 70 rokov v živote človeka? Poviete si, úctyhodný vek. Doba na obzretie sa do minulosti a na ďalšiu rekapituláciu. Keď sme sa stretli pri príležitosti 65. narodenín, tak sme dostali prísľub, že sa stretneme i pri oslave 70-tin. A ani sme sa nenazdali a sľub sa napĺňa. Aby som si pomohol preklenúť toto obdobie, dovolím si zacitovať dve myšlienky filozofa Senecu: „Život je dosť dlhý, keď vieš, ako ho prežiť“ a „Tak ako báseň, aj život sa hodnotí nie podľa dĺžky, ale podľa obsahu“ .
Takže, kto je občan Ján Paškan? Narodil sa dňa 15. marca 1940 v Prešove, v rodine vojenského lekára, ktorý dosiahol hodnosť generála. Generála, ktorý prešiel celým Slovenským národným povstaním. Aj tu možno hľadať korene jeho sebadisciplíny, odriekania a presnosti.
Od roku 1945 žije trvale v Bratislave, kde ukončil všetky edukačné procesy a v r. l963 promoval na LF UK v Bratislave. Po ukončení ZVS nastúpil v r. 1964 na Katedru anatómie LF UK, aby sa v roku 1967 definitívne rozhodol pre svoju najväčšiu lásku, chirurgiu, a preto nastúpil na Chirurgickú kliniku ILF NsP akad. L. Dérera. Tu postupne úspešne absolvuje atestáciu I. i II. stupňa z chirurgie. Dňa 30. mája 1975 úspešne obhajuje kandidátsku dizertačnú prácu a v júni následne na to nadobúda hodnosť kandidáta lekárskych vied. V období od 1. 1. 1982 do 31. 12. 1985 zastáva funkciu primára Chirurgickej klinky ILF NsP akad. Dérera.
V r.1986 habilitoval a na návrh Vedeckej rady LF UK bol ministrom školstva menovaný docentom pre odbor chirurgie a stal sa členom poradného zboru ministra zdravotníctva a sociálnych vecí. Konkurzom zo dňa 15. 3. 1988 (čo bolo v symbolike s dátumom narodenia) bol menovaný do funkcie prednostu Chirurgickej kliniky NsP Bezručova, výučbovej základne LF UK v Bratislave. V období od 1. 1. 1986 až do 31. 12. 1990 bol mestským odborníkom pre chirurgiu v Bratislave a v r. 1990 zastával už i funkciu hlavného chirurga Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky.
V kontraste s výrokom Alexandra Dumasa, ktorý hovorí , že celá ľudská múdrosť je zahrnutá do dvoch slov: čakať a dúfať, sa riadil svojím vlastným životným krédom: môcť znamená chcieť. Týmto svojím prístupom prekonal jedno veľmi ťažké životné obdobie od 14. 11. 1990 do 1. 11. 1991, kedy bol bez udania dôvodu odvolaný zo všetkých svojich dovtedajších funkcií. Po takmer roku sa po úspešnom konkurze stal primárom chirurgického oddelenia NsP v Rožňave, kde odovzdal všetky svoje vedomosti a skúsenosti na prospech zdravia pacientov a výučby tamojších chirurgov.
Dňa 11. 2. 1993 už i vo funkcii riaditeľa túto nemocnicu stavebne aj poskytovaním odbornej zdravotnej starostlivosti vyprofiloval tak, že bola slávnostne otvorená a pomenovaná na NsP sv. Barbory.
Stále ho to však ťahalo do Bratislavy a príležitosť prišla. Na základe úspešného konkurzu bol dňa 15. 2. 1995 menovaný do funkcie riaditeľa nemocnice vo výstavbe Petržalka, v poradí už ako 10. riaditeľ. Rozhodol sa venovať všetku svoju energiu do sprevádzkovania tejto rozostavanej nemocnice, ktorej základný kameň poklopali ešte v máji 1986. A dobrá vec sa podarila. Dňa 21. 7. 1997 nemocnica začala poskytovať zdravotnú starostlivosť a dňa 13. 11. 1997 bola slávnostne otvorená a pomenovaná na NsP sv. Cyrila a Metoda. Svoje ďalšie zámery s ňou však už nemohol dotiahnuť podľa pôvodných predstáv, nakoľko pre nesúhlas spojiť ju do konglomerátu s ostatnými bratislavskými nemocnicami (spolu 6 nemocníc) pod jedno centrálne riaditeľstvo sa radšej rozhodol z funkcie riaditeľa abdikovať a svoju činnosť už v FNsP sv. Cyrila a Metoda ukončil ku dňu 1. 10. 2004. Od tejto organizačnej zmeny, ktorá vstúpila v platnosť 1. januára 2005, fakultná nemocnica sv. Cyrila a Metoda funguje bez samostatnej rozhodovacej činnosti. Je jasné, že život človeka sa nemeria počtom nádychov a výdychov, ale chvíľami, ktoré nám vzali dych. A táto situácia prišla...
Po odchode z postu riaditeľa sa doc. MUDr. Ján Paškan, CSc. aktívne venuje organizácii zdravotníctva, kde odovzdáva svoje skúsenosti a znalosti nielen frekventantom odboru organizácie zdravotníctva na Katedre organizácie zdravotníctva a sociálneho lekárstva SZU v Bratislave.
Vážený jubilant, milý priateľ,
dovoľ mi v mene všetkých Tvojich priateľov, ako i v mene všetkých pacientov popriať Ti do ďalších rokov veľa pevného zdravia, osobnej pohody a vedomia, že sme radi, že sme mali možnosť Ťa spoznať a mnohému sa pri Tebe a od Teba naučiť. Nie nadarmo sa nazývame „paškanovci“ a hrdo sa k tomu dodnes aj hlásime.
Ad multos annos
MUDr. Július Kotzig
Ján Paškan, M.D., PhD., Assist. Profesor
