• Daniela MIHINOVÁ, Elena PIECKOVÁ
• Sekundárne metabolity mikromyciet  mykotoxíny a ich biologické účinky
• Lek Obz, 60, 2011, č. 1, s. 40 – 45

Súhrn
Mykotoxíny spolu s inými extrolitmi húb (antibiotikami, alkaloidmi, fytotoxínmi, fytohormónmi a hydrolyzínmi) sú sekundárne metabolity, teda nie sú pre rast svojich producen­tov esenciálne. Dnes je známych vyše 300 mykotoxínov. Najvýznamnejšie produkujú zástupcovia rodov Alternaria, Aspergillus, Fusarium, Myrothecium, Penicillium, Phoma a Sta­chybotrys. Mykotoxíny poškodzujú rôznymi mechanizmami niektoré orgány či tkanivá teplokrvných živočíchov. Účinok mykotoxínov sa líši podľa ich chemickej štruktúry, ako aj podľa špecifickosti pre cieľové bunky, bunkové štruktúry alebo bunkové procesy. K biologickým účinkom mykotoxínov patrí akútna a chronická toxicita (cyto- a neurotoxicita, imuno­supresívnosť, teratogénnosť, mutagénnosť, karcinogénnosť), ale aj účinky protinádorové a insekticídne, antimikróbne vlastnosti a fytotoxicita. Známe sú najmä nežiaduce účinky na ľudský organizmus z plesnivých potravín. Aj prítomnosť mykotoxínov v ovzduší budov kontaminovaných mikro­mycétami môže byť potenciálnym zdravotným rizikom pre ich užívateľov.
Kľúčové slová: mykotoxíny – producenti mykotoxínov – biologické účinky mykotoxínov – mutagénnosť – karcinogénnosť – vnútorné prostredie budov.
Lek Obz, 60, 2011, č. 1, s. 40 – 45

• Daniela MIHINOVÁ, Elena PIECKOVÁ
• The secondary metabolites of microscopic fungi – mycotoxins  and their biological effects
• Lek Obz, 60, 2011, 1, p.  40 – 45

Summary
Mycotoxins together with other extrolites of fungi (antibiotics, alkaloids, phytotoxins, plant hormons and hydrolysins) are secondary metabolites, thus, they are not essential for growth of the producer. Nowadays, it is known more than 300 mycotoxins. The most significant mycotoxins are produced by representatives of genus Alternaria, Aspergillus, Fusarium, Myrothecium, Penicillium, Phoma and Stachybotrys. Mycotoxins attack some organs and/or tissues of warm-blooded organisms by diverse mechanisms. The effects of mycotoxins differ according to their chemical structure, and also according to their specificity against particular cells, cell structures or cell processes. The biological effects include acute and chronic toxicity (cyto- and neurotoxicity, immunosuppressive effects, teratogenicity, mutagenicity, carcinogenicity), antineoplastic effects, insecticidal effects, antimicrobial properties, and phytotoxicity. Mycotoxins are particularly known due to damaging effects on humans after consumption of moldy foodstuffs. Also the occurrence of mycotoxins in the indoors of moldy buildings represents potential health risk to their occupants.
Key words: mycotoxins – producers of mycotoxins – biological effects of mycotoxins – mutagenicity – carcinogenicity – indoor environment of buildings.
Lek Obz, 60, 2011, 1, p.  40 – 45

Úvod

V toxickom pôsobení mnohých mikromyciet hrá významnú rolu ich schopnosť produkovať látky poškodzujúce rôznymi mechanizmami niektoré orgány či tkanivá teplokrvných živočíchov. Súhrnne sa označujú ako mykotoxíny (10, 31). Problematika mykotoxínov stále nie je komplexne preštudovaná; ide o tému znač­ne rozsiahlu, dotýkajúcu sa nielen lekárskej, ale i vete­rinárnej a potravinárskej mikrobiológie, mikrobiológie životného prostredia a pod. Mnohé problémy týkajúce sa mykotoxínov sa preto logicky prelínajú i do mnohých odborov hygienicko-epidemiologických (31).

Mykotoxíny

Názov mykotoxíny prvýkrát použil Forgaczem a Carllem v r. 1955 (17). Mykotoxíny spolu s inými extrolitmi húb (antibiotikami, alkaloidmi, fytotoxínmi, fyto­hormónmi a hydrolyzínmi) sú sekundárne metabolity, teda nie sú pre rast svojich producentov esenciálne (1, 27, 29). Sú to štruktúrne odlišné komplexné organické zlúčeniny s níz­kou molekulovou hmotnosťou. Nemajú bielkovinovú povahu, sú toxické pre človeka a teplokrvné organizmy. Mykotoxíny v porovnaní s aminokyselinami, mastnými a nukleovými kyselinami alebo proteínmi nie sú nevyhnut­né pri rozvoji vláknitých húb (17). Takmer všetky sú cytotoxické, poškodzujú bunkové štruktúry a ovplyvňujú životné bunkové procesy ako proteosyntézu a syntézu nukleových kyselín. Účinok mykotoxínov sa líši podľa ich chemickej štruktúry, ako aj podľa špecifickosti pre cieľové bunky, bunkové štruktúry alebo bunkové procesy (1). Mnohí producenti týchto toxínov pritom sami osebe makroorganizmus poškodzovať nemusia (napr. väčšina druhov penicilií a iných, iba saprofytických húb) (17).

Zástupcovia rodov mikromyciet produkujúcich mykotoxíny

Do polovice 20. storočia sa mykotoxínom neveno­vala zvláštna pozornosť. Významným stimulom, ktorý odštartoval záujem o mykotoxíny, bol až objav aflatoxínov v 60. rokoch minulého storočia v súvislosti s hromadným úhynom moriek v Anglicku (31). Dnes je známych vyše 300 mykotoxínov (17). Najvýznamnejšie mykotoxíny sú produkované zástupcami rodov Alter­naria, Aspergillus, Fusarium, Myrothecium, Penicillium, Phoma a Stachybotrys, čo však neznamená, že sa toxinogénne kmene nenašli i v rámci ďalších rodov mikromyciet (31). Je už známou skutočnosťou, že toxinogénne druhy mikromyciet možno nájsť vo všet­kých hlavných taxonomických skupinách húb (28 – 31). Percento izolátov produkujúcich mykotoxíny môže byť v toxinogénnych druhoch veľmi variabilné, kolíše v rozmedzí od 5 až takmer do 100 % (31). Rôzne izoláty toho istého druhu môžu produkovať viac ako jeden štruktúrny typ mykotoxínov, napr. Aspergillus flavus produkuje aflatoxín B1, ale aj kyselinu cyklopia­zónovú. Všetky izoláty toxigénneho druhu nemusia produkovať mykotoxíny. Niektoré rovnaké mykotoxíny môžu byť produkované rôznymi druhmi mikromyciet napr. trichotecény sú metabolitmi rodov Fusarium sp., Myrothecium sp., Trichoderma sp. aj Stachybotrys sp. Tabuľka 1 prehľadne uvádza najznámejšie mykotoxíny a ich producentov (6, 23, 28, 30).

Delenie mykotoxínov podľa chemickej štruktúry môže byť nasledujúce: aflatoxíny, sterigmatocystíny, verzikoloríny, ochratoxíny a príbuzné dihydro­izo­kumaríny, citrinín, trichotecény, patulín a ďalšie malé laktóny, zearalenón a jeho deriváty, cytochalazány, rubratoxíny – nonandridy, antrachinóny, tremorgénne mykotoxíny, fumonizíny a pod. (28, 29).

Biologické účinky mykotoxínov

K biologickým účinkom mykotoxínov patrí akútna a chronická toxicita (cytotoxicita, neurotoxicita, imunosupresívne účinky, teratogénnosť, mutagénnosť, karcinogénnosť), účinky protinádorové a insekticídne, antimikróbové vlastnosti a fytotoxicita. Toxicita mykotoxínov závisí od ich štruktúry a od živočíšneho druhu, na ktorý pôsobia. V rade aflatoxínov klesá napr. akútna toxicita od B1 cez G1, B2 ku G2. Rozdelenie mykotoxínov podľa toxicity znázorňuje tabuľka 2 (28, 29).

• Tabuľka 1. Prehľad najznámejších mykotoxínov a ich producentov (6, 23, 28, 30)
  Table 1. Summary of the most known mycotoxins and their producers

• Tabuľka 2. Prehľad najznámejších mykotoxínov zoradených podľa toxicity (29)
• Table 2. Summary of the most known mycotoxins categorized acccording to toxicity

Rôzne mykotoxíny majú rozličné účinky a špecifické pôsobenie na niektoré orgány (28), dobre dokumen­tované v pokusoch in vitro a na zvieratách (11). Okrem toho prípady intoxikácie mykotoxínmi sú známe vo vete­rinárnej medicíne. Závažnosť mykotoxínov v medicíne zostáva však z veľkej časti podceňovaná, pretože materiál od pacientov s charakteristickými symptómami sa zriedkavo testuje na mykotoxíny (11). Rozdelenie mykotoxínov podľa patologického účinku je uvedené v tabuľke 3 (28, 29).

• Tabuľka 3. Rozdelenie najznámejších mykotoxínov podľa patologic­kého účinku (28)
• Table 3. Summary of the most known mycotoxins according to their pathological effect

Pri mykotoxínoch sú predovšetkým dobre opísané účinky mutagénne a karcinogénne, čiastočne embryotoxické, imunosupresívne a alergénne. Prehľad toxických účinkov mykotoxínov, ktoré majú pravdepodobne synergické účinky in vivo, znázorňuje tabuľka 4 (17).

• Tabuľka 4. Pravdepodobné synergické toxické účinky mykotoxínov in vivo (17)
• Tabuľka 4. Probable synergic toxic effect of mycotoxins in vivo

Mutagénny účinok mykotoxínov bol opísaný neskôr ako ich karcinogénny účinok. Najpodrobnejšie z myko­toxínov je opísaný mutagénny účinok aflatoxínu B1, ktorý bol prakticky potvrdený vo všetkých testovacích systémoch, ktoré sa na posudzovanie mutagénnosti použili (17). Ako mutagény sa uplatňujú tie mykotoxíny, ktoré interferujú s DNA. Platí to najmä o karcinogén­nych toxínoch (aflatoxín B1, sterigmatocystín, verzikolo­rín) a/alebo deriváty antrachinónu, vysoko mutagénny je rovnako aj fuzarín C) (31).

Medzi genotoxické karcinogény (iniciátory) je zaradený napr. aflatoxín B1 a G1, kyselina penicilová, patulín, ochratoxín A, sterigmatocystín a luteoskyrín. Medzi negenotoxické karcinogény (promótory) sú zara­dené napr. trichotecénové mykotoxíny. Experimentálne bolo dokázané, že mnoho látok môže pozitívne alebo negatívne interferovať s metabolizmom mykotoxínov v organizme a veľmi modifikovať ich genotoxický účinok.

Delenie chemických karcinogénov na genotoxické a negenotoxické je zatiaľ len pracovné, pretože pri mnohých mykotoxínoch bol karcinogénny účinok opí­saný zatiaľ len pri jednom druhu organizmu a nie vždy je jasné, či ide o iniciátor, alebo promótor. Ďalšie výskumy musia túto klasifikáciu overiť (17).

Medzinárodná agentúra pre výskum rakoviny (IARC) už kvalifikovala viacero mykotoxínov ako (mož­né) ľudské karcinogény, napr. aflatoxín, ochratoxín A, fumonizín B1 a pod. (28). Klasifikácia karcinogénov vychádza z výsledkov toxikologických a epide­miologických štúdií, na ich základe boli definované tieto skupiny:

•    Skupina 1 – látka, faktor alebo proces karcinogénny pre človeka.
•    Skupina 2A – látka, faktor alebo proces pravde­podobne karcinogénny pre človeka.
•    Skupina 2B – látka, faktor alebo proces – možný karcinogén pre človeka.
•    Skupina 3 – nie je dosť podkladov na posúdenie karcinogénneho účinku látky, faktora alebo procesu na človeka.
•    Skupina 4 – látka, faktor alebo proces pravdepodob­ne nekarcinogénny pre človeka (17).

V tabuľke 5 je uvedená klasifikácia mykotoxínov podľa ich karcinogénneho účinku vypracovaná IARC (12).

• Tabuľka 5: Kategorizácia mykotoxínov do skupín podľa karcinogénneho účinku (12)
• Tabuľka 5. Categorization of mycotoxins into groups according to their carcinogenic effect

Koncom 60. rokov minulého storočia bola opísaná teratogénnosť aflatoxínu B1 na škrečkoch, potkanoch a myšiach. K ďalším opísaným teratogénom patria grizeofulvín, ochratoxín A, rubratoxín B a T-2 toxín. Na kuracích zárodkoch sa zistil teratogénny efekt mnohých ďalších mykotoxínov. Citrinín, viridotoxín, alternariol a vomitoxín sú opísané ako embryotoxické látky alebo rastové retardéry. Na kuracích zárodkoch sa zistilo malformačné spektrum vomitoxínu, ktoré je tesne závislé od veku zárodku. Je veľmi náročné extrapolovať tieto výsledky na človeka. Embryotoxicita a teratogén­nosť mykotoxínov sa javia ako vysoko druhovo, vývo­jovo a orgánovo špecifické.

Dá sa predpokladať, že mykotoxíny môžu interago­vať v oblasti genotoxických účinkov i s inými xeno­biotikami a infekčnými agensmi. U človeka je opísané vyššie riziko vzniku karcinómu pečene pri súčasnej expozícii vírusu hepatitídy typu B a aflatoxínu B1. Mutácia v tumorosupresorovom géne p53 (kodóne 249) je známym terčom mutagénnosti aflatoxínu B1. Táto mutácia sa dáva do súvislosti s procesom karcinogenézy v mnohých orgánoch vrátane pečene a je pravdepodobnejšia po kombinácii aflatoxínu B1 s týmto vírusom (17). Fumonozíny a cyklopiazónová kyselina môžu ovplyvniť i virulenciu vírusov, napr. navodzujú inhibíciu syntézy bunkových sfingolipidov, cytopatické účinky, inhibíciu replikácie a virulenciu HIV-1 (17).

Prítomnosť mykotoxínov vo vnútornom prostredí budov

V 50. rokoch 20. storočia sa začali zjavovať prvé varujúce správy o nežiaducich účinkoch mikromyciet a mykotoxínov na ľudské zdravie, potvrdzujúce ich nebezpečnosť, a to pri konzumácii plesnivých potravín a krmív (17). Toxická expozícia mikromycétam a myko­toxínom vo verejných a administratívnych budovách a v domácnostiach sa zjavuje čoraz častejšie v minulých dvoch-troch desaťročiach (25). Prítomnosť mykotoxínov v ovzduší budov kontaminovaných mikromycetami je predpokladom potenciálneho zdravotného rizika pre ich užívateľov (4, 24).

V medicínskej literatúre zatiaľ neexistuje priamy dôkaz o mykotoxikózach ako chorobách súvisiacich s budovami (3, 5). I keď v pracovnom lekárstve sú známe pulmonárne mykotoxikózy z inhalácie mikrób­nych toxínov v organickom prachu (20), doteraz chý­bajú objektívne dôkazy o zdravotných následkoch expozície mykotoxínom produkovaným najmä Asper­gillus spp., Penicillium spp., Fusarium spp., Trichoderma spp. a Stachybotrys chartarum vo vnútornom obytnom prostredí, keďže nie sú bežné ani na ne zamerané epidemiologické štúdie (15).

V súvislosti s fatálnou dojčenskou idiopatickou pul­mo­nárnou hemorágiou v USA sa zistilo, že mikromycéty prítomné v inkriminovaných bytoch produkovali in vitro mykotoxíny: S. chartarum makrocyklické trichotecény (stachybotryotoxíny) a spirocyklické drimany s cyto­toxickými a imunosupresívnymi účinkami na laboratórne zvieratá, u ktorých vyvolali aj zápalové reakcie a krvá­canie v dýchacom a tráviacom trakte, Memnoniella echinata grizeofulvíny a A. versicolor karcinogénny sterigmatocystín (2).

V Dánsku v 23 budovách kontaminovaných mikromycétami boli zo stavebných materiálov (drevo, juta, tapety, kartón) najčastejšie zistené rody Penicillium sp. (68 %), Aspergillus sp. (56 %), Chaetomium sp. (22 %), Ulocladium sp. (21 %), Stachybotrys sp. (19 %) a Cladosporium sp. (15 %). Penicillium chrysogenum, Aspergillus versicolor a Stachybotrys chartarum boli najčastejšie sa vyskytujúce druhy. Päť izolátov S. char­tarum produkovalo satratoxín H a G, rástli na nových i starých veľmi vlhkých telocvičných doskách. A. versi­color produkoval karcinogénny mykotoxín sterigmato­cystín a 5-metoxysterigmatocystín (8). Kmene S. char­tarum izolované z vlhkých škôl a bytov v Dánsku produkovali trichodermolové trichotecény pri kultivácii na sadrokartóne a na vinylovom obklade (18). Z celu­lózovej krytiny masívne porastenej Alternaria alternata sa izolovali mykotoxíny alternariol a jeho monometyl­éter s mutagénnymi a fetotoxickými účinkami na myši. Kmeň dobre rástol aj na sadrokartóne (26). Penicillium expansum experimentálne kultivované na tapetovom lepidle produkovalo nefrotoxický citrinín a patulín s inhibičnými účinkami na fagocytózu (7). Aj podľa Nielsena a spoluprac. (19) a Gravesenovej a spoluprac. (8) mikroskopické huby syntetizujú rôzne metabolity na rôznych stavebných materiáloch. Potvrdili to aj výsledky štúdie in vitro ciliostatickej aktivity chloroformových extraktov bežných mikromyciet z vnútorného prostredia (Penicillium chrysogenum, P. palitans, Trichoderma viride, Stachybotrys spp., Aspergillus versicolor) rastúcich na minerálnej vlne a rôznych sadrokartónoch, ako aj extraktov týchto stavebných materiálov na tracheových orgánových kultúrach jednodňových kurčiat. Extrakty húb rastúcich na materiáloch zo spracovanej celulózy boli všeobecne toxickejšie ako v prípade minerálnej vlny (32).

Z metabolitov húb vnútornej mykoflóry bola dote­raz dokázaná len in vitro ciliostatická aktivita sterigmatocystínu – karcinogénneho mykotoxínu pro­dukovaného A. versicolor a Chaetomium spp., ktorý patril medzi najaktívnejšie testované metabolity vôbec (13, 21). Kelman a spoluprac. (14) modelovali maximál­nu možnú dávku mykotoxínov, ktorá by mohla byť inhalovaná počas 24-hodinovej expozície vysokej koncentrácii spór mikromyciet obsahujúcich maximálnu koncentráciu aflatoxínov B1 a B2, satratoxínov G a H, fumitremorgénov B a C, verukulogénov a trichoverolov A a B. Tieto vypočítané dávky sa porovnávali s účinkami niektorých mykotoxínov. Žiadna z experimentálnych dávok spór nestačila na vyvolanie intoxikácie.

Z plesnivých obydlí/verejných budov na Slovensku sa získali izoláty Stachybotrys chartarum. Metabolity z nich boli intratracheovo instilované potkanom. Po troch dňoch boli namerané hematologické parametre z periférnej krvi a biomarkery zápalovej reakcie v teku­tine bronchoalveolovej laváže a výsledky sa štatisticky analyzovali. Exometabolity dokázali znížiť počet erytrocytov, koncentráciu hemoglobínu a hematokrit. U exponovaných potkanov sa preukázal signifikantne vyšší počet buniek v tekutine bronchoalveolovej laváže, naznačujúcich zápal, nižší počet alveolových makro­fágov a zvýšený počet granulocytov (22).

Z vnútorného a príslušného vonkajšieho prostredia plesnivého obchodu s detskou módu v SR, kde sa personál sťažoval na dráždenie dýchacích ciest, sa zisťovala toxicita endo- a exometabolitov 10 izolátov Aspergillus versicolor. Všetky testované izoláty produ­kovali sekundárne metabolity zastavujúce pohyb tracheových riasiniek v orgánových kultúrach jednodňových kurčiat už po 24-hodinovom pôsobení, teda možno ich interpretovať ako silné toxíny v zmysle použitej metódy. Mikromycéty vo vnútornom prostredí obytných budov teda aj v podmienkach Slovenska môžu produkovať látky so silným po­tencionálom poškodiť horné dýchacie cesty obyvateľov, pričom deti sú najzraniteľnejšou časťou bežnej popu­lácie (16).

Gray a spoluprac. (9) vo svojej štúdii sledovali zdravotné ťažkosti vyplývajúce z expozície rôznorodým mikromycetám u 209 osôb žijúcich v budovách poško­dených vodou. Autori zistili, že expozícia viacerým mikromycetám a ich mykotoxínom viedla k viacerým zdravotným problémom zahŕňajúcim CNS a imunitný systém a navyše aj k pľúcnym ťažkostiam a alergiám. Mykotická expozícia iniciovala aj zápalový proces. V tejto súvislosti autori navrhli pojem „mixed mold mycotoxicosis“ pre multisystémovú chorobu pozo­ro­vanú u týchto osôb.

Záver

Záujem o štúdium mykotoxínov sa začal najskôr zistením nežiaducich účinkov na ľudské zdravie po­chádzajúcich z plesnivých potravín. Existuje dostatočné množstvo poznatkov a štúdií o škodlivom vplyve plesnivých potravín, resp. prítomnosti mykotoxínov v potravinách, na zdravie ľudí. Je ale potrebné obrátiť pozornosť aj na prítomnosť mikromyciet a mykotoxínov vo vnútornom prostredí budov a na ich možné vplyvy na zdravie ich užívateľov, keďže väčšinu času svojho života trávime vo vnútornom prostredí rôznych budov.

Literatúra

1.    AMMANN, H. M.: Is indoor mold contamination a threat to health? Part Two. J Environ Health, 66, 2003, č. 2, s. 47-49.
2.    ANDERSEN, B., NIELSEN, K.F., JARVIS, B.: Characterisation of morphologically, chemically and physiologically different Stachybotrys species from water-damaged buildings. Mycologia, 94, 2002, s. 392-403.
3.    BARDANA, E.J., Jr.: Indoor air quality and health does fungal contamination play a significant role? Immunol Allergy Clin North Am, 23, 2003, č. 2, s. 291-309.
4.    BRASEL, T.L., MARTIN, J.M., CARRIKER, C.G., STRAUS, D.C.: Detection of airborne Stachybotrys chartarum macrocyclic trichothecene mycotoxins on the indoor environment. Appl Environ Microbiol, 71, 2005, č. 11, s. 7376-7388.
5.    CHAPMAN, J.A., TERR, A.I., JACOBS, R.L., CHARLESWORTH, E.N., BARDANA, E.J., Jr.: Toxic mold: phantom risk vs science. Ann Allergy Asthma Immunol, 91, 2003, č. 3, s. 222-232.
6.    FRISVAD, J.C., FRANK, J.M, HOUBRAKENS, J.A.M.P., KUIJPERS, A.F.A., SAMSON, R.A.: New ochratoxin A producing species of Aspergillus section Circumdati. Stud Mycology, 50, 2004, s. 23-43.
7.    GRAVESEN, S., FRISVAD, J.C., SAMSON, R.A.:. Microfungi. Copenhagen, Munskgaagrd, 1994, 168 s.
8.    GRAVESEN, S., NIELSEN, P.A., IVERSEN, R., NIELSEN, K.F.: Microfungal contamination of damp buildings – examples of risk constructions and risk materials. Environ Health Persp, 107, 1999, č. 3, s. 505-508.
9.    GRAY, M.R., THRASHER, J.D., CRAGO, R., MADISON, R.A., ARNOLD, L., CAMBELL, A.W., VOJDANI, A.: Mixed mold mycotoxicosis: Imunological changes in humans following exposure in water-damaged buildings. Arch Environ Health, 58, 2003, č. 7, s. 410-420.
10.    HARDIN, B.D., KELMAN, B.J., SAXON, A.: Adverse human health effects associated with molds in the indoor environmnet. J Occup Environ Med, 45, 2003, č. 5, s. 470-478.
11.    HOF, H.: Medical relevance of mycotoxins. Dtsch Med Wochenschr, 133, 2008, č. 20, s. 1084-1088.
12.    IARC (INTERNATIONAL AGENCY FOR RESEARCH ON CANCER): Monographs on the evaluation of carcinogenic risks to humans, 2008 [citované 2008-11-25]. Dostupné na: http://monographs.iarc.fr/ENG/Classification.
13.    JESENSKÁ, Z., BERNÁT, D.: Effects of mycotoxins in in vitro movemnet of tracheal cilia from one-day-old chicks. Folia Microbiol, 39, 1994, s. 155-158.
14.    KELMAN, B.J., ROBBINS, C.A., SWENSON, L.J., HARDIN, B.D.: Risk from inhaled mycotoxins in indoor office and residental environments. Int J Toxicol, 23, 2004, s. 3-10.
15.    KUHN, D.M., GHANNOUM, M.A.: Indoor mold, toxigenic fungi, and Stachybotrys chartarum: Infectious disease perspective. Clin Microbiol Rev, 16, 2003, č. 1, s. 144-172.
16.    MAJOROŠOVÁ, M., PIECKOVÁ, E.: Aspergillus versicolor (Vuill.) Tiraboschi – najčastejší kolonizátor vnútorných priestorov budov v našich podmienkach. Zborník prednášok z 20. konferencie Vnútorná klíma budov 2009. Environmentálne hodnotenie vnútorného prostredia budov. Bratislava: Stavebná fakulta STU, 2009, s. 75-77.
17.    MALÍŘ, F., OSTRÝ, V. a kol.: Vláknité mikromycety (plísně), mykotoxiny a zdraví člověka. Brno: Národní centrum ošetrovatelství a nelékařských zdravotnickych oborů. 2003, 349 s.
18.    NIELSEN, K.F., HANSEN, M.O., LARSEN, T.O., THRANE, U.: Production of trichothecene mycotoxins on water damaged gypsum boards in Danish buildings. Int Biodeterior Biodegrad, 42, 1998, s. 1-7.
19.    NIELSEN, K.F., THRANE, U., LARSEN, T.O., NIELSEN, P.A., GRAVESEN S.: Production of mycotoxins on artificially inoculated building materials. Int Biodeterior Biodegrad, 42, 1998, s. 9-16.
20.    PERRY, L.P., IWATA, M., TAZELAAR, H.D., COLBY, T.V., YOUSEM, S.A.: Pulmonary mycotoxicosis: A clinicopathological study of three cases. Modern Pathol, 11, 1998, s. 432-436.
21.    PIECKOVÁ, E.: In vitro toxicity of indoor Chaetomium Kunze ex Fr. Ann Environ Med, 10, 2003, s. 9-14.
22.    PIECKOVÁ, E., HURBÁNKOVÁ, M., ČERNÁ, S., LIŠKOVÁ, A., KOVÁČIKOVÁ, Z., KOLLÁRIKOVÁ, Z., WIMMEROVÁ, S.: Inflammatory and haematotoxic potential of indoor Stachybotrys chartarum (Ehrenb.) Hughes metabolites. Arh Hig Rada Toksikol, 60, 2009, s. 401-408.
23.    PILDAN, M.B., FRISVAD, J.C., VAAMONDE, G., CABRAL, D., VARGAS, J., SAMSON, R.A.: Two novel flatoxin-producing Asper­gillus species from argentinenan peanuts. Int J System Evol Microbiol, 58, 2008, s. 725-735.
24.    PORTNOY, J.M., KWAK, K., DOWLING, P., VANOSDOL, T., BARNES, C.: Health effects of indoor fungi. Ann Allergy Asthma Immunol, 94, 2005, č. 3, s. 319-322.
25.    REA, W.J., DIDRIKSEN, N., SIMON, T.R., PAN, Q., FENYVES E.J., GRIFFITHS B.: Effect of toxic exposure to molds and mycotoxins in building-related illnesses. Arch Environ Health, 58, 2003, č. 7, s. 399-405.
26.    REN, P., AHEARN, D.G., CROW, S.A., Jr.: Mycotoxins of Alternaria alternata produced on celing tiles. J Indust Microbiol Biotechnol, 20, 1998, s. 53-54.
27.    SAMSON, R.A., VARGA, J.: What is a species in Aspergillus? Med Mycol, 47, 2009, suppl., S1-S8.
28.    ŠIMONOVIČOVÁ, A., PAVLIČKOVÁ, K. a kol.: Základy mikrobioló­gie pre environmentalistov. Bratislava: Polygrafické stredisko UK, 2002, 93 s.
29.    ŠIMONOVIČOVÁ, A., FERIANC, P., FRANKOVÁ, E., PAVLIČKOVÁ, K., PIECKOVÁ, E.: Mikrobiológia pre environmentalistov. Bratislava: Polygrafické stredisko UK, 2008, 156 s.
30.    VARGA, J., Kocsubé, S., Suri, K., Sziget, G., Horányi, A., Baranyi, N., Man, V., Bartók, T.: Fumonisin production by black Aspergilli: a new threat to food safety and human health. Abstract book Power of Microbes 2010. Malinska: Croatian Micro­biol. Soc., 2010, 45 s.
31.    VOTAVA, M. a kol.: Lékařská mikrobiologie speciální. Brno: Neptun, 2003, 495 s.
32.    WILKINS, K., PIECKOVÁ, E.: Detection of ciliostatic activity in fungal growth on building materials. Environ Sci Pollut Res, 9, 2002, s. 105-106.